nedeľa 13. júna 2010

Pracovná atmosféra

Zaujal ma príspevok od Moniky Jánošovej, kde písala o kolektíve a vzájomnej spolupráci. Preto som sa rozhodla aj ja napísať o pracovnej atmosfére.

Dobrá atmosféra v kolektíve patrí k dôležitým faktorom úspešnej práce. V práci sme tretinu času bežného dňa. To znamená že sme s kolegom - kolegyňou viac ako s kýmkoľvek iným (osem hodín v práci, osem hodín spánku alebo sám so sebou, nákup, hygiena, domácnosť, priatelia, občas koníček, šport a, samozrejme, rodina). Nuž, naozaj je to tak. Je mi môj kolega naozaj blízky? Naozaj ho poznám? Pozná on mňa? Nechcem ho občas vymeniť? Ale áno. Chcem. A je to normálne. Každého chceme občas vymeniť mamu, otca, súrodenca, partnera, deti a dokonca aj sami seba. Ak chceme ťahať za jeden povraz, mali by sme sa navzájom rešpektovať, poznať, dôverovať si a hlavne si pomáhať. Platí to vždy a všade. Niekedy stačí aj nerobiť si zle.

Dobrá pracovná atmosféra nie je určite proces krátkodobý a jednoduchý. Vyžaduje si podporu a záujem viacerých strán. Veľmi dôležitá je komunikácia. Jasné zadania, konkrétne otázky, spoločné úlohy, skúsenosti a trpezlivosť v prípade neistoty. Veď máme spoločný cieľ.

Nesmieme zabudnúť na záujem. Je dôležité si všímať. Je môj kolega v pohode? Je iný ako obyčajne? Viem mu pomôcť? A chcem mu pomôcť? Nie každý rád rozpráva o tom čo ho ťaží, má na to právo a to je treba rešpektovať. Niekedy je to viac ako akákoľvek pomoc. Ale byť osem hodín v práci s ťažkou hlavou či extrémne ľahkou, bez pomoci, bez vŕby a podpory nie je veru najľahšie. Empatia, vzájomná pomoc, spolupráca a pochopenie. To je liek.

Kolektív je ako človek - neexistujú dva celkom rovnaké aj keď - dve ruky dve nohy – a predsa na každého platí niečo iné.

A poznám ešte takých liekov pár :)

Neformálne stretnutia, relax, športová nálada, spoločné témy, dobré chute a pekné počasie pomôžu určite uvoľniť každé napätie, prelomiť komunikačnú bariéru a dávajú viac dôvodov na smiech. Úsmev je nákazlivý a v mnohých prípadoch aj liečivý. Má však jednu podmienku: mal by byť úprimný.

Želám vám dnes niekoľko takých a teším sa na vás.
:-)

Alena Beňová, head of HR dpt.

piatok 11. júna 2010

Clay Shirky sa spytuje, či sú inštitúcie dôležité

V jednom minulom príspevku som písal, že som bol na TEDx-e v Bratislave. Veľmi sa mi páčila prednáška, ktorá nebola naživo, ale organizátori ju vybrali ako zaujímavú a pustili nám ju zo záznamu. Je to veľmi poučný filozofický náhľad na to, aké sú v budúcnosti predpokladané možnosti spolupráce, či musia byť tímy inštitucionalizované, ako funguje moje obľúbené pravidlo 80/20 a podobne. Prajem príjemný a poučný zážitok! (Pozn.: k videu si môžete zapnúť titulky, ak potrebujete.)



Martin Hantabál, predseda správnej rady WBA Holding

utorok 8. júna 2010

Prenájom zasadačiek

Poskytnutím registračného sídla v našej spoločnosti služby CompanyHouse samozrejme nekončia. Tým z vás, ktorí hľadajú priestory na obchodné rokovania v tichom a atraktívnom prostredí ponúkame naše reprezentatívne priestory.

Sú ideálne na pracovné stretnutia s obchodnými partnermi, na uzatváranie zmlúv, rokovania, ale i na prednášky či kurzy.

Ponúkame zasadacie priestory, ktoré posilnia váš profesionálny imidž:

Jarná zasadačka – s kapacitou do 8 osôb,
Letná zasadačka – s kapacitou do 40 osôb.

Samozrejmosťou zasadacích priestorov je klimatizácia, pripojenie na internet, využitie prezentačnej techniky, ale aj usporiadanie stolov podľa vašich potrieb. Máte tu taktiež možnosť využiť asistentské a administratívne služby našich kvalifikovaných asistentiek. Ponúkame aj možnosť občerstvenia počas vášho obchodného stretnutia, ale i možnosť využiť priestory v CompanyCafe.

V prípade záujmu si môžete zasadacie priestory rezervovať na telefónnom čísle +421-2-32410070 alebo zaslaním emailu na adresu office@companyhouse.eu.

Monika Krátka, senior manager CompanyHouse

pondelok 7. júna 2010

Prvý mesiac Seniorville Jablonové II


... Áno je tomu mesiac, čo máme otvorené Seniorville Jablonové II a Alzheimerické oddelenie. Neviem prečo, ale mala som mierne obavy z toho, ako budú dievčatá pristupovať ku svojej práci, hlavne na Alzheimerovom oddelení. Času je málo, každý sa niekam náhlime a zrazu si uvedomíme: Bože kam sa to ponáhľam? Stojí mi to všetko za to? Nemám nakúpené, deti treba vybrať po ceste, manžel zase bude zúriť, že idem neskoro a zase studená večera, neviem či je syn naučený a mnoho ďalších otázok... Pritom celý deň sa nezastavím, padám únavou a ešte sa k tomu so mnou nikto nerozpráva. Mnoho žien v dnešnej unáhlenej dobe takto funguje a ja som jedna z nich! Občas zvažujem, či všetka tá práca stojí za to, prebiehajú mi v hlave myšlienky, ktorých sa neviem zbaviť, než vypadnem z domu, tak sú to myšlienky o deti, aby boli včas v škole v škôlke, či je dostatočne pripravený, lebo som ho nestihla ani dnes preskúšať, a to nehovorím o manželských nezhodách, ktoré sa dejú v každej rodine. S povzdychom som v kráčala do práce a ani som si neuvedomila, ako ľahko som dokázala vypustiť svoje osobné problémy a vhupla som do problémov iných. Zrazu som mala hlavu plnú iných otázok. Bola to zodpovednosť za moju prácu, ktorá sa tiež preplietala v mojich snoch. Sú dievčatá naozaj pripravené viesť Alzhemerické oddelenie? Môžem im plne dôverovať? Sú dostatočne pripravené a zrelé na odosobnenie a vcítenie sa do problémov týchto chorých ľudí? Dokážu uniesť bremeno veľkých citov a využiť dostatočne svoju empatiu, schopnosti, na to, aby dokázali pomáhať? Bolo to ťažké! Preniesť sa týmito otázkami a ubezpečiť sa, že môžem byť kľudná. Až do chvíle kým som neotvorila dvere na Alzheimerickom oddelení! Zrazu som mala pocit, že som v nebi! Všetok stres zo mňa spadol.

Všade kľud, dievčatá debatovali v spoločnosti milých dám, ktoré sa zapájali rôzne do témy "Rodina". Spadol mi kameň zo srdca, keď som videla, akí sú všetci šťastní a spokojní! Cítila som pokoj a príjemnú atmosféru z každého kútika tohto oddelenia. Zrazu som zabudla na moje boľavé srdce a milión starostí, ktoré som mala riešiť. Hlavou mi prelietali príjemné myšlienky a vôbec sa mi nechcelo odtiaľ odísť. Cítila som sa súčasťou ich všetkých a znovu som si uvedomila, že VŠETKO TOTO ÚSILIE STOJÍ ZA TO!!!

Veľká pochvala pre tieto opatrovateľky - opatrovateľky Brichtovej , Fáberovej, Piškovej a Závišovej, ktoré dokázali navodiť príjemnú atmosféru tohto oddelenia a tak pripraviť príjemnú pôdu pre našich klientov na tomto oddelení. :-) Dievčatá máte môj obdiv a veľké ďakujem za všetky tie milé dušičky na vašom oddelení! Lebo ak sa budete cítiť spokojne vy, tak i všetci okolo vás budú žiariť šťastím a nesmiernym pokojom, ktorý je taký dôležitý na tomto i iných oddeleniach. To neznamená, že ostatné dievčatá nepracujú dobre. I keď po rôznych nedorozumeniach, ktoré si MY ŽENY dokážeme občas vytvárať samé (závisť, škriepnosť, zbytočné reči, ktoré si každý aj tak upraví vždy podľa seba, ako mu vyhovujú) . Sú to zbytočnosti, ktoré sa musíte naučiť hádzať za hlavu, lebo vám bránia vidieť tú PRAVÚ PODSTATU!!!

Vážim si nesmierne každú jednu z vás! A i vám ďakujem dievčatá a verím, že už chápete heslo "V jednote je sila!" Ak ja dnes podporím BROŇU ... tak tá mi SAMA zajtra pomôže dvojnásobne, keď ja dnes nevládzem. A to len preto, lebo si vážite jedna druhú a záleží vám na vzájomnej spolupráci.

Pre niekoho táto téma je nepodstatná, ale JA v nej vidím veľké plus pre nás všetkých. Keď si začneme vážiť každého človeka, či je to upratovačka alebo riaditeľka. Každý človek a každé remeslo je dôležité! Preto sme i MY rozdielni, jednému ide lepšie účtovníctvo, druhému zase robí radosť manuálna práca, ale všetci tvoríme jeden celok, ktorý by mal fungovať za vzájomnej synchronizácie.

S pozdravom a veľa síl a trpezlivosti sa lúčim

Monika

Monika Jánošová, vrchná sestra, Seniorville Jablonové

nedeľa 6. júna 2010

Film z otvorenia Seniorville II

Ponúkame vám 13 minútový film, ktorý dokumentuje atmosféru počas otvorenia Seniorville II, ktoré prebehlo
5. mája 2010.