Rozumiem, že prioritou vlády je zníženie deficitu, avšak cesta, ktorou sa vláda vybrala je viac než diskutabilná. Ako píše komentátor Peter Schutz vo svojom komentári na SME "Odvody sú dane". Nie je to celkom pravda, pretože dane sa v zásade platia zo zisku, spotreby alebo z pridanej hodnoty, pričom odvody sa platia z nejakých zákonom kúzelne definovaných "incomes". Je to celé komplikované, pretože podnikatelia - súkromné osoby platia odvody podľa iného systému ako zamestnanci a platia ich aj vtedy, keď nedosiahnu zisk (žiaľ), a súčasne platí, že právnické osoby platia odvody iba za svojich zamestnancov, i keď platí, že ich tiež platia za nich aj v prípade, že nedosiahli zisk, pochopiteľne.
Práve tohto "nesúladu" sa chytila nejaká múdra hlava a hovorí sa tu o "zrovnoprávnení" fyzických a právnických osôb. To je hlavná obhajoba tohto návrhu. Žiaľ, táto "obhajoba" stojí na hlinených nohách a to z niekoľkých dôvodov.
Tak za prvé, žiadne zrovnoprávnenie sa nekoná, pretože povinnosť odvodov bude iba pre spoločníkov či akcionárov, ktorí sú fyzické osoby s daňovým domicilom na Slovensku. Takže ani sme nezačali a už máme nehomogenitu a narušenie stavu rovnakých podmienok na podnikanie pre všetkých.
Za druhé treba povedať, že žiadne zrovnoprávnenie nie je potrebné, pretože každý, kto chce podnikať, sa môže rozhodnúť, akú formu podnikania zvolí - či bude podnikať ako právnická osoba (... to je akože výhodnejšie) alebo ako fyzická osoba (... tá je akože v nevýhodnom postavení a treba zrovnoprávnenie). Nuž, úprimne, nerozumiem, že niekto, komu to zákon priamo neukladá, podniká ako fyzická osoba, keďže môžem z rukáva sypať nevýhody, ktoré z toho vyplývajú (o.i. napr. neobmedzené ručenie, povinné odvody (!) a podobne) - veď založiť si jednoduchú spol. s ručením obmedzeným vyžaduje ukrutne malý základný kapitál a založí ju buď špecializovaná firma, ako je napr. náš CompanyService za pár dní alebo pri troche snahy si ju zvládne založiť nakoniec i budúci nádejný podnikateľ. Takže to, že niekto podniká ako fyzická osoba je jeho a iba jeho slobodné rozhodnutie a nemá právo diskutovať o tom, že sa právnickým osobám majú zhoršiť podmienky na podnikanie. Naopak, keď chceme niečo meniť, má sa meniť systém odvodov živnostníkov. Nejdeme predsa niečo "zrovnoprávňovať" tak, že dobré zmeníme na horšie, aby všetci boli na tom rovnako.
Tretí aspekt problému tkvie v tom, že si neviem celkom dobre predstaviť, čo má byť podkladom pre takto navrhnutý odvod. Zdá sa mi viac než nenormálne, že ja, ako fyzická osoba, daňovník, by som mal súkromnej zdravotnej poisťovni reportovať všetky moje príjmy z dividend. Dnes je situácia taká, že takéto príjmy nedeklarujeme ani daňovému úradu (keďže nevstupujú do daňového základu)! Report daňovému úradu si ešte viem predstaviť, je to predsa len akási štátna autorita a existuje niečo ako (sic) daňové tajomstvo. Akýkoľvek iný systém reportingu príjmov fyzických osôb, ako je daňové priznanie (a opakujem, tam sa dividendy a podiely na zisku neuvádzajú) je jednoducho neprijateľný, pretože naň nie je pripravená legislatíva.
Štvrtý rozmer: zmysel odvodov má byť iný, ako je zmysel daní. I keď pre Einsteina boli dane jediná vec, ktorá mu nedávala zmysel, všetci chápeme, prečo dane sú a prečo sú potrebné. Nebudem tu teoretizovať, koľko druhov daní máme a prečo, dosť na tom, že systém môžeme - hlavne po zavedení rovnej dane (dnes už skrivenej novou sadzbou DPH a už predtým skrivenej tzv. nižšou sadzbou dane, ktorá nepriniesla nič iné, iba menší odvod dane do rozpočtu) považovať za prijateľný. Pokiaľ zažmúrime oči nad daňovými prázdninami zahraničných investorov, pravda. Dúfam, že netreba opakovať, že progresívna daň je socialistický nezmysel a to, že sa kde - kade v Európe zaviedol, považujem za nešťastný podvod na úspešných; iba si to znova povedzme matematicky: tí, čo zarábajú, produkujú, spotrebujú, atď. veľa a viac platia naozaj viac aj pri rovnej dani, ako tí, ktorí nie sú schopní zarobiť, vyprodukovať či spotrebovať toľko, čo tí prví. Je to už každému jasné? Ak nie, šup ceruzka a papier, koľko je 19% z jedného milióna? 190 000. A koľko je 19% zo sto? 19, všakže. Takže je viac 190 000 ako 19? Isto. Takže zaplatí naozaj ten prvý nešťastník viac napriek rovnej dani? Áno. Už je to konečne jasné? Dobre, poďme k tomu štvrtému rozmeru: dane máme za sebou a ideme na odvody. Ich zmysel je poistenie pracujúceho, v zásade kvôli dvom veciam: ak ochorie - nemocenské odvody (poistenie) a ak zostarne a nebude môcť ďalej pracovať (dôchodkové poistenie). Toto si platí každý zamestnanec a ešte za neho platí (ktovie prečo) i zamestnávateľ. Je paradox, že sa takéto odvody platia aj z niekoľkých zamestnaní, asi sa vychádza z princípu, že kto viac pracuje, má byť viac chorý a bude mať dva či viac dôchodkov. Nebude viac chorý a už vôbec nebude mať iný dôchodok, ako tí viťúzi, čo poberajú iba jednu mzdu (pochopiteľne, že zjednodušujem, ale v hrubých rysoch mám pravdu). Dobre, je to stále málo?
Keďže odstavec vyššie sa zdá politikom normálny, je namieste otázka, či oni sami rozumejú hrubej čiare, ktorá oddeľuje princípy - čo je daň a čo je odvod (povinné poistenie). Lebo ak nie, tak je zbytočné diskutovať o tom, že platiť zdravotné poistenie z dividend nie je nič iné, iba to, že je to uvalená úplne nová daň! Opakujem to dôrazne: hovoríme o nutnosti ZNIŽOVANIA daní a jedným dychom vypálime spoločníkom v s.r.o. a akcionárom v a.s. úplne NOVÚ DAŇ!
Samozrejme, abstrahujem od morálneho aspektu veci, a to je fakt, že jeden krát zdanený príjem nemá byť zdanený druhý krát, i keď to nenazývame daňou, ale nehrajme sa na slovíčka, všetko, čo mi vyletí z peňaženky a z čoho nemám priamy osoh je daň, pravda.
Neviem, či majú krátku pamäť, ale my si pamätáme tie oslavné reči, ako sa zvýšil daňový výber (= príjem štátu), keď sa zaviedla rozumná výška dane z príjmu 19%. Potvrdila sa teória, že ľudia nemajú apriori odpor k plateniu daní (no dobre, odpor majú, ale chápu nutnosť), ale esenciálnym problémom je výška dane. Čarovne sme našli sadzbu, ktorá je pod psychologickou hranicou a ľudia a firmy začali poctivo (zväčša) dane platiť. A bolo koze dobre, išla na ľad tancovať - štátu sa máli a buchne znenazdajky super dodanenie zo zdravotného poistenia. Testujeme, čo to spraví s daňovými príjami? Ako hovoril môj spolubývajúci na intráku: vsadím boty, že sa dočkáme nasledovného:
- všeliakými divnými spôsobmi sa bude optimalizovať daňový základ, aby nevyšlo na dividendu,
- to spôsobí výpadok na príjme z daní právnických osôb,
- a pochopiteľne, žiadne nové príjmy do zdravotného poistenia sa konať nebudú.
Čomu kto nerozumie? Ešte raz: "neni zisk, neni dividenda, neni daň, neni zdravotné superpoistenie" - takto nejako by to zhrnul môj starý otec zo Štiavnice, nech mu je zem ľahká.
Isto, vyššie napísané je podvod. OK, tak to urobme legálne. Ktože to platí to superpoistenie? Akcionári a spoločníci v s.r.o., ktorí sú fyzické osoby s daňovým domicilom na Slovensku? Aha, takže čo s tým? ...Žeby stačilo predať podiel v spoločnosti alebo akcie niekomu (právnickej či fyzickej osobe), ktorá toto nespĺňa, najlepšie s domicilom v EÚ alebo niekde do krajiny s ktorou má Slovensko poriadnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia? A je vymaľované, hovorí teleshoping.
Na hrubé vrece, hrubá záplata. Život je taký jednoduchý.
Takže čo? Myslíte, že si to nerozmyslia?
pošli do vybrali.sme.sk
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára