Ešte k referendu

Aj by sme už pomaly zabudli, že bolo pred pár týždňami nejaké referendum, ale nemali by sme. Popísali novinári, porozhorčovali sa koaličníci i opozičníci, ale pointa unikla. Budeme si štatisticky dokazovať, koľko referend na Slovensku bolo, koľko bolo zmarených, koľko platných a koľko neplatných. Ale pointa je inde: a to je to, že referendum, ako je dnes definované, je vlastne úplne zbytočné, ako ukázal čas.

Poslanci sú našimi volenými zástupcami aj na to, aby vnímali stav sveta a funkčnosť zákonov, ktoré iní poslanci prijali. A práve v otázke referenda sa prekvapivo nechávajú unášať na vlne nezáujmu o problém a na vlne populizmu.

Na referendum by som už skoro ani nepomyslel, ale na jeden moment si často spomínam - a to ako náš slovutný pán prezident zvolal brífing. Ako správny zaneprázdnený muž zorganizoval túto tlačovku na letisku a musel ju po chvíli ukončiť, pretože: "Pán prezident, lietadlo už je naštartované!", čo je škoda, pretože sme sa mohli ešte všeličo dozvedieť. Ale aj tá chvíľa do naštartovania lietadla stačila na to, aby vyjadril svoj názor na nezmyselné kvórum. Na všetečnú novinársku otázku, že či si nemyslí, že problém referenda je práve nutná 50% účasť odpovedal, že (neviem ho presne citovať, ale to asi ani netreba) azda nebude o niečom "rozhodovať menšina".

Takže:

za a) - pri hlasovaní rozhoduje vždy väčšina, pravda, to vieme azda všetci, lebo keď hlasujeme, že do ktorej krčmy ideme na pivo, ideme do tej, ktorú navrhnú piati a nie do tej, ktorú navrhnú dvaja,

za b) - keď sa hráme napríklad na parlamentné voľby (ale i prezidentské, pravda, a mnohé iné), hráme sa na to, kto dostane veľa, viac a najviac hlasov od tých občanov, ktorí sa dostavia (veru žiadna menšina),

za c) - nedostaviť sa na referendum (voľby, etc.) znamená, že dobrovoľne nevyužívam právo zúčastňovať sa na rozhodovaní a teda, že mi je jedno, ako to dopadne, takže súčasne dávam mandát "menšine", aby rozhodla za mňa.

Pre vyššie uvedené vysvetlivky (azda pochopiteľné naozaj pre VŠETKÝCH) neexistuje jediný rozumný dôvod, aby v prípade referenda niečo ako kvórum vôbec existovalo. Absolútne sa nemáme zaoberať tým, že či ho znížime alebo necháme na súčasnej úrovni, ale máme nájsť ústavnú väčšinu na to, aby sa zmenil zákon a kvórum bolo úplne zrušené. To, že niektoré iné krajiny kvórum majú, je ich vec a nemá to byť patern, že je to tak správne!

Potom by mohli byť ticho všetci, ktorým sa zdá, že sme vyhodili peniaze za "ďalšie" neúspešné (tiež môže byť v úvodzovkách) referendum a už by iba s úžasom mohli sledovať, ako dianie ovplyvňuje menšina, ktorej asi nie je jedno, ako to v našej krajine funguje. Lebo v "neúspešnom" referende zo septembra tohto roka sme naozaj počuli jasný názor ľudí. Školy by sme mali stavať aj naďalej, ale nie z peňazí, ktoré sme mohli "ušetriť" na referende (poznámka k započutému na vyššie uvedenom brífingu - pán prezident si zafilozofoval, že za náklady referenda mohli byť postavené školy), naopak, naozaj by sme nemali míňať peniaze na referendá, ktoré sú vďaka zlej legislatíve rovno odsúdené na neúspech!

Posledná poznámka k tzv. menšine, ktorá sa referenda zúčastnila: chápem, že zrušiť kvórum nie je všetko. Musíme umožniť voliť či rozhodovať v referende každému občanovi, ktorý o tento akt má záujem a má volebné právo, bez ohľadu na to, kde sa v deň volieb či referenda nachádza. Jednoznačná odpoveď na toto je nutnosť urýchlene zaviesť možnosť voľby cez internet. A ako druhú nohu tohto riešenia vnímam nutnosť zabezpečiť pre každého občana na Slovensku v každom meste a dedine prístup k internetu na verejnom mieste - úrady, knižnice, kiosky. Podobne, ako je v zákone definovaná univerzálna poštová služba, univerzálna telefónna služba, má byť definovaná i univerzálna internetová služba. A táto dokonca na účely volieb a referenda pre každého záujemcu zadarmo a s patričnou asistenciou pre osoby, ktoré potrebujú pomoc. A to už nehovorím o tom, aké nízke môžu byť náklady na referendum, pokiaľ ho prenesieme iba na internet ako také.

A vopred odmietam názory, že nikoho nemôžeme nútiť, aby volil cez internet. A prečo môžeme niekoho nútiť, aby volil nejakým divným spôsobom, že musí hádzať nejaké papieriky do škatule, kde ich potom nejakí (nenapíšem divní, nebojte sa) ľudia budú spočítavať? A napokon mu povedať, že tak robil zbytočne, lebo je menšina?

pošli do vybrali.sme.sk

CompanyArt vydal svoju prvú knihu

CompanyArt vydal svoju prvú knihu! Síce v skromnom náklade, ale pre nás je dôležité, že existuje a jej limitovaná edícia bude o to vzácnejšia. Kniha je photo-book s fotografiami, ktoré nafotil Martin Hantabál a zachytáva na 34 plnofarebných stranách atmosféru jazzového festivalu Jazznica 2010, ktorý sa konal v Banskej Štiavnici v dňoch 2.-4. júla 2010. Na festivale účinkovali napr. Juraj Burian Trio, Dan Bárta a Robert Balzar Trio, Nataliya Lebedeva Trio, Ondrej Krajniak, Triango s Petrom Breinerom a mnohí ďalší. Ich vystúpenia vám táto kniha priblíži naozaj verne. Fotky sú plné emócií a dýcha z nich atmosféra radosti z hudby.

Výroba knihy bola zabezpečená sponzorsky z príspevku WBA Holdingu a príjem z jej predaja bude prvý naozajstný príjem CompanyArtu a tento bude celý použitý na charitatívne účely v zmysle stanov CompanyArtu!

Viac informácií na www.companyart.eu.

pošli do vybrali.sme.sk

Jesenná opekačka

Leto sa skončilo a ja sa teším, že jedno z výnimočne krásnych popoludní sme strávili v prírode.
Stretli sme sa ako kolegovia, kamaráti, pretože sme mohli ale hlavne sme chceli.

A práve preto ďakujem každému, kto prišiel aj nášmu zamestnávateľovi, že nám to umožnil.
:)

V podstate pomáhali všetci.
Jedni nakupovali, ďalší spolupracovali pri varení gulášu, udržiavali oheň, iní prinášali a odnášali všeličo.

Škoda len, že nás nebolo viac.
Sme kolektív, ktorý sa svojou prevádzkou rozkladá na drobnejšie celky a preto je dôležité, aby sme čas trávili spolu. Chceme sa viac poznať, vedieť o sebe, aby sa nám ľahšie komunikovalo a lepšie spolupracovalo.

Kolegovia moji milí chýbali ste nám a preto verím, že na ďalšej akcii nás bude trochu viac.
Možno na vínnej ceste?

Prajem každému peknú jeseň.

Alena Beňová, head of HR dpt.

Fotosúťaž zamestnancov WBA Holdingu

CompanyArt vyhlásil 1. ročník Fotosúťaže zamestnancov WBA Holdingu.

Všetky fotografie prihlásené do tejto súťaže a spĺňajúce podmienky súťaže budú vystavené v minigalérii CompanyArt, Palisády 33, Bratislava, od 20. októbra 2010 do 20. novembra 2010 a v tomto čase budú taktiež zverejnené na internete na www.facebook.com/CompanyArt. V čase vystavenia fotografií bude mať verejnosť (v minigalérii CompanyArt i online návštevníci stránky) možnosť hlasovať o najlepšiu fotografiu, pričom bude vyhodnotených 13 najlepších fotografií. V hlasovaní sa budú sčítavať hlasy z online hlasovania a hlasy z minigalérie.

Víťazné fotografie budú použité pre špeciálny projekt CompanyArtu.

Fotografia s najväčším počtom hlasov získava Darčekovú kartu Tatrabanky s kreditom 50 eur.

Kompletné pravidlá tejto súťaže sú na stránke CompanyArt-u.

Poštový priečinok inde ako na pošte.

V rámci projektu CompanyHouse poskytujeme v našom administratívnom centre špeciálnu službu MailDrop, prostredníctvom ktorej získate univerzálnu poštovú schránku pre vaše zásielky. Ide o obdobu P.O. Boxu. V rámci prevádzkových hodín administratívneho centra CompanyHouse preberieme za vás poštu, kuriérske zásielky a balíčky. Tie si môžete prísť vyzdvihnúť na základe jednoduchej identifikácie čipovou kartou a to v čase, kedy vám to bude najviac vyhovovať. Cena je viac ako priaznivá, len 25 EUR mesačne (bez DPH).

Služba MailDrop je ideálna pre:

• tých, ktorí nemajú stálu adresu a potrebujú poštový priečinok, kam im budú doručované poštové zásielky,
• tých, ktorí chcú ušetriť čas pri čakaní na doručenie zásielky kuriérom alebo poštou,
• tých, ktorí nechcú uvádzať svoju adresu ako doručovaciu,
• tých, ktorí potrebujú poštovú schránku v Bratislave.

Katarína Štaffenová, project leader CompanyHouse

Zásadní rozhovory

V mojom seriáli MBA pre samoukov dnes predstavím knižku autorov Kerry Patterson, Al Switzler, Joseph Grenny, Pon McMillan s názvom Zásadní rozhovory.

Pravdupovediac, túto knižku som bral ako "povinnú jazdu", keďže bola v doporučenom zozname kníh, na základe ktorého je zostavený tento náš "študijný plán" samoštúdia, z vlastného záujmu by som si túto knihu asi nikdy nekúpil a ani neprečítal. Takže od začiatku som k nej pristupoval trocha so skepsou, ale nakoniec to nebolo také utrpenie a dokonca musím povedať, že som tam našiel aj pár inšpiratívnych myšlienok použiteľných v bežnom živote.

V zásade ide o štandardnú príručku na zlepšenie medziľudskej komunikácie, trčí z nej tak trocha americký prístup k veci, ale dá sa povedať, že mnoho modelov a záverov je všeobecne platných a tu ich máme zhrnuté. Kategorizácia v tiráži hovorí, že kniha patrí do skupín dialóg, interpersonálna komunikácia, vyjednávanie a príručky.

Celá kniha sa točí okolo toho, ako zvládnuť úspešne tzv. "zásadný rozhovor", a tento termín je definovaný ako rozhovor, ktorý spĺňa nasledovné parametre: názory účastníkov rozhovoru na danú tému sa líšia, v rozhovore ide o veľa a do rozhovoru vstupujú silné emócie. No a ďalej, až do konca knihy, autori na modelových situáciách ukazujú príklady takýchto rozhovorov a učia, ako ich zvládnuť. Klasická príručka na zvládanie klasických situácií.

Knihu som zháňal trocha komplikovane, v slovenskej distribúcii som ju nenašiel ani české online shopy s literatúrou ju neponúkali, ale nakoniec som sa k nej cez jej vydavateľa dostal. Je v českom jazyku a má niečo vyše 200 strán, takže naštudovať ju dôkladne nie je veľký problém.

Odvody z dividend? Nová daň!

Málokedy komentujem politické prekáračky, ale dnes nemôžem inak a musím napísať pár slov o sociálnom zmýšľaní novej vládnej koalície. Pravdu povediac, nerozumiem, ako môže pravicovej vláde niečo také napadnúť, hlavne v kontexte s vyhláseniami o znižovaní daní a zlepšovaní podnikateľského prostredia. Hovorím o navrhovanom novom odvode do zdravotných poisťovní, pričom tento odvod sa má určovať z každého príjmu - teda aj z dividend a podielov na zisku vyplatených obchodnými spoločnosťami.

Rozumiem, že prioritou vlády je zníženie deficitu, avšak cesta, ktorou sa vláda vybrala je viac než diskutabilná. Ako píše komentátor Peter Schutz vo svojom komentári na SME "Odvody sú dane". Nie je to celkom pravda, pretože dane sa v zásade platia zo zisku, spotreby alebo z pridanej hodnoty, pričom odvody sa platia z nejakých zákonom kúzelne definovaných "incomes". Je to celé komplikované, pretože podnikatelia - súkromné osoby platia odvody podľa iného systému ako zamestnanci a platia ich aj vtedy, keď nedosiahnu zisk (žiaľ), a súčasne platí, že právnické osoby platia odvody iba za svojich zamestnancov, i keď platí, že ich tiež platia za nich aj v prípade, že nedosiahli zisk, pochopiteľne.

Práve tohto "nesúladu" sa chytila nejaká múdra hlava a hovorí sa tu o "zrovnoprávnení" fyzických a právnických osôb. To je hlavná obhajoba tohto návrhu. Žiaľ, táto "obhajoba" stojí na hlinených nohách a to z niekoľkých dôvodov.

Tak za prvé, žiadne zrovnoprávnenie sa nekoná, pretože povinnosť odvodov bude iba pre spoločníkov či akcionárov, ktorí sú fyzické osoby s daňovým domicilom na Slovensku. Takže ani sme nezačali a už máme nehomogenitu a narušenie stavu rovnakých podmienok na podnikanie pre všetkých.

Za druhé treba povedať, že žiadne zrovnoprávnenie nie je potrebné, pretože každý, kto chce podnikať, sa môže rozhodnúť, akú formu podnikania zvolí - či bude podnikať ako právnická osoba (... to je akože výhodnejšie) alebo ako fyzická osoba (... tá je akože v nevýhodnom postavení a treba zrovnoprávnenie). Nuž, úprimne, nerozumiem, že niekto, komu to zákon priamo neukladá, podniká ako fyzická osoba, keďže môžem z rukáva sypať nevýhody, ktoré z toho vyplývajú (o.i. napr. neobmedzené ručenie, povinné odvody (!) a podobne) - veď založiť si jednoduchú spol. s ručením obmedzeným vyžaduje ukrutne malý základný kapitál a založí ju buď špecializovaná firma, ako je napr. náš CompanyService za pár dní alebo pri troche snahy si ju zvládne založiť nakoniec i budúci nádejný podnikateľ. Takže to, že niekto podniká ako fyzická osoba je jeho a iba jeho slobodné rozhodnutie a nemá právo diskutovať o tom, že sa právnickým osobám majú zhoršiť podmienky na podnikanie. Naopak, keď chceme niečo meniť, má sa meniť systém odvodov živnostníkov. Nejdeme predsa niečo "zrovnoprávňovať" tak, že dobré zmeníme na horšie, aby všetci boli na tom rovnako.

Tretí aspekt problému tkvie v tom, že si neviem celkom dobre predstaviť, čo má byť podkladom pre takto navrhnutý odvod. Zdá sa mi viac než nenormálne, že ja, ako fyzická osoba, daňovník, by som mal súkromnej zdravotnej poisťovni reportovať všetky moje príjmy z dividend. Dnes je situácia taká, že takéto príjmy nedeklarujeme ani daňovému úradu (keďže nevstupujú do daňového základu)! Report daňovému úradu si ešte viem predstaviť, je to predsa len akási štátna autorita a existuje niečo ako (sic) daňové tajomstvo. Akýkoľvek iný systém reportingu príjmov fyzických osôb, ako je daňové priznanie (a opakujem, tam sa dividendy a podiely na zisku neuvádzajú) je jednoducho neprijateľný, pretože naň nie je pripravená legislatíva.

Štvrtý rozmer: zmysel odvodov má byť iný, ako je zmysel daní. I keď pre Einsteina boli dane jediná vec, ktorá mu nedávala zmysel, všetci chápeme, prečo dane sú a prečo sú potrebné. Nebudem tu teoretizovať, koľko druhov daní máme a prečo, dosť na tom, že systém môžeme - hlavne po zavedení rovnej dane (dnes už skrivenej novou sadzbou DPH a už predtým skrivenej tzv. nižšou sadzbou dane, ktorá nepriniesla nič iné, iba menší odvod dane do rozpočtu) považovať za prijateľný. Pokiaľ zažmúrime oči nad daňovými prázdninami zahraničných investorov, pravda. Dúfam, že netreba opakovať, že progresívna daň je socialistický nezmysel a to, že sa kde - kade v Európe zaviedol, považujem za nešťastný podvod na úspešných; iba si to znova povedzme matematicky: tí, čo zarábajú, produkujú, spotrebujú, atď. veľa a viac platia naozaj viac aj pri rovnej dani, ako tí, ktorí nie sú schopní zarobiť, vyprodukovať či spotrebovať toľko, čo tí prví. Je to už každému jasné? Ak nie, šup ceruzka a papier, koľko je 19% z jedného milióna? 190 000. A koľko je 19% zo sto? 19, všakže. Takže je viac 190 000 ako 19? Isto. Takže zaplatí naozaj ten prvý nešťastník viac napriek rovnej dani? Áno. Už je to konečne jasné? Dobre, poďme k tomu štvrtému rozmeru: dane máme za sebou a ideme na odvody. Ich zmysel je poistenie pracujúceho, v zásade kvôli dvom veciam: ak ochorie - nemocenské odvody (poistenie) a ak zostarne a nebude môcť ďalej pracovať (dôchodkové poistenie). Toto si platí každý zamestnanec a ešte za neho platí (ktovie prečo) i zamestnávateľ. Je paradox, že sa takéto odvody platia aj z niekoľkých zamestnaní, asi sa vychádza z princípu, že kto viac pracuje, má byť viac chorý a bude mať dva či viac dôchodkov. Nebude viac chorý a už vôbec nebude mať iný dôchodok, ako tí viťúzi, čo poberajú iba jednu mzdu (pochopiteľne, že zjednodušujem, ale v hrubých rysoch mám pravdu). Dobre, je to stále málo?

Keďže odstavec vyššie sa zdá politikom normálny, je namieste otázka, či oni sami rozumejú hrubej čiare, ktorá oddeľuje princípy - čo je daň a čo je odvod (povinné poistenie). Lebo ak nie, tak je zbytočné diskutovať o tom, že platiť zdravotné poistenie z dividend nie je nič iné, iba to, že je to uvalená úplne nová daň! Opakujem to dôrazne: hovoríme o nutnosti ZNIŽOVANIA daní a jedným dychom vypálime spoločníkom v s.r.o. a akcionárom v a.s. úplne NOVÚ DAŇ!

Samozrejme, abstrahujem od morálneho aspektu veci, a to je fakt, že jeden krát zdanený príjem nemá byť zdanený druhý krát, i keď to nenazývame daňou, ale nehrajme sa na slovíčka, všetko, čo mi vyletí z peňaženky a z čoho nemám priamy osoh je daň, pravda.

Neviem, či majú krátku pamäť, ale my si pamätáme tie oslavné reči, ako sa zvýšil daňový výber (= príjem štátu), keď sa zaviedla rozumná výška dane z príjmu 19%. Potvrdila sa teória, že ľudia nemajú apriori odpor k plateniu daní (no dobre, odpor majú, ale chápu nutnosť), ale esenciálnym problémom je výška dane. Čarovne sme našli sadzbu, ktorá je pod psychologickou hranicou a ľudia a firmy začali poctivo (zväčša) dane platiť. A bolo koze dobre, išla na ľad tancovať - štátu sa máli a buchne znenazdajky super dodanenie zo zdravotného poistenia. Testujeme, čo to spraví s daňovými príjami? Ako hovoril môj spolubývajúci na intráku: vsadím boty, že sa dočkáme nasledovného:

- všeliakými divnými spôsobmi sa bude optimalizovať daňový základ, aby nevyšlo na dividendu,
- to spôsobí výpadok na príjme z daní právnických osôb,
- a pochopiteľne, žiadne nové príjmy do zdravotného poistenia sa konať nebudú.

Čomu kto nerozumie? Ešte raz: "neni zisk, neni dividenda, neni daň, neni zdravotné superpoistenie" - takto nejako by to zhrnul môj starý otec zo Štiavnice, nech mu je zem ľahká.

Isto, vyššie napísané je podvod. OK, tak to urobme legálne. Ktože to platí to superpoistenie? Akcionári a spoločníci v s.r.o., ktorí sú fyzické osoby s daňovým domicilom na Slovensku? Aha, takže čo s tým? ...Žeby stačilo predať podiel v spoločnosti alebo akcie niekomu (právnickej či fyzickej osobe), ktorá toto nespĺňa, najlepšie s domicilom v EÚ alebo niekde do krajiny s ktorou má Slovensko poriadnu zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia? A je vymaľované, hovorí teleshoping.

Na hrubé vrece, hrubá záplata. Život je taký jednoduchý.

Takže čo? Myslíte, že si to nerozmyslia?

pošli do vybrali.sme.sk

Diverzifikácia podnikania V.

Toto je posledný príspevok zo seriálu článkov o našom podnikaní, resp. o oblastiach podnikania, v ktorých sme, chceli sme byť alebo rozmýšľame o tom, že budeme aktívni. Predošlé diely nájdete TU, TU, TU a TU). Na rozdiel od predchádzajúci dielov, kde som vedel uviesť konkrétne príklady našich aktivít, tieto posledné dve oblasti sú čisto iba vízie, bez konkrétneho obsahu. Zatiaľ :-).

Energie, obnoviteľné zdroje, recyklácia a voda

Mali sme na stole niekoľko nádejných projektov z týchto oblastí. Stále sa na tieto veci pozeráme, ale ešte nikdy sme neprišli až do fázy "to je to, čo chceme a čo hľadáme". Stretávame sa s množstvom ľudí, ktorí nás presviedčajú o tom, že vodné elektrárne sú to, do čoho máme rozhodne investovať, iní zase tvrdia, že fotovoltaika je to pravé, mali sme na stole projekt recyklácie plastov a výroby plastových surovín na ďalšie spracovanie, ťažby akejsi exotickej rudy alebo výstavby malých obecných elektrární. Pozerali sme sa i na projekt ekologického odvádzania dažďovej vody, či nádejnej plničky minerálok. A mnoho, mhoho ďalších tém z tejto oblasti. Áno, vieme, že toto je to, čo má budúcnosť. Žiaľ, doteraz v každom z projektov bolo nejaké "ale", ktoré rozhodlo o tom, že nie sme presvedčení, že toto je to, kam chceme a máme investovať naše peniaze, čas a vzácny ľudský potenciál.

Ale, ako vidno, je to segment, ktorý v budúcnosti chceme poctiť našou prítomnosťou, takže stále hľadáme.

Médiá a zábava

No a úplne na záver, toto je taká detská túžba. Tento segment nemáme nijako definovaný, prebratý alebo rozdiskutovaný. Trocha cítime, že "tvorba obsahu" je to, čo je na trhu vzácne. Technická stránka nie je problém. Chápeme, že vytvárať ďalší časopis, ďalšie internetové rádio či internetovú televíziu je bez rozumného odlíšenia sa od jestvujúcich číry nezmysel, ale trocha tušíme, ako by to malo vyzerať. Ale tak, ako je tento odstavec na samom konci výpočtu našich aktivít vo WBA Holdignu, tak tento segment ako taký ju úplne na konci našich podnikateľských priorít. A nie som si istý, či sa k aspoň nejakej realizácii dostaneme. Zatiaľ za naše skromné počiny môžeme označiť aspoň tento blog, či pripravovaný firemný časopis WBA Business Advisor.

Martin Hantabál, predseda správnej rady WBA Holding

Výtvarné diela klientov domova sociálnych služieb Seniorville Jablonové

Pred pár dňami sme v minigalérii CompanyArt vystavovali dielka klientov domova sociálnych služieb a zariadenia pre seniorov Seniorville. Pokiaľ ste výstavu nevideli "naživo", môžete si pozrieť práce klientov Seniorville na TEJTO linke. Klienti v rámci art-terapie vytvárali výtvarné diela na tému "Zvierací motív". A tak si môžeme pozrieť obrázky ako Zebra, Páv, Motýľ a mnohé ďalšie. Potešte sa s nami!

Pracovná zdravotná služba? LaSalus

Každý zamestnávateľ je v súlade s platnou legislatívou povinný zabezpečiť posúdenie zdravotnej spôsobilosti svojich zamestnancov na výkon práce. Zdravotné centrum LaSalus spája zákonom stanovennú povinnosť s potrebami klientov a to i vďaka dlhoročným skúsenostiam jeho zamestnancov v oblasti pracovnej zdravotnej služby a preventívneho lekárstva. Poskytovanie pracovnej zdravotnej služby (PZS) pre firmy a organizácie je nosným pilierom v rámci poskytovaných služieb spoločnosti LaSalus.

Zdravotné centrum LaSalus ponúka:

• dohľad nad zdravím zamestnancov (súčasť PZS),
• dohľad nad pracovným prostredím (súčasť PZS),
• preventívne lekárske prehliadky,
• celoročnú zdravotnú starostlivosť,
• kurzy prvej pomoci na pracovisku,
• odborné poradenstvo v oblasti PZS.

LaSalus prevádzkuje dve zdravotné centrá v Bratislave s nasledovnými ambulanciami:

Zdravotné centrum LaSalus v areáli Volkswagen Slovakia, Bratislava:

• ambulancie všeobecného lekárstva,
• gynekológia,
• ultrazvuk,
• vnútorné lekárstvo,
• kožná ambulancia,
• nosno-ušno-krčná ambulancia,
• urológia,
• očná ambulancia,
• fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia,
• ambulancie pracovnej zdravotnej služby.

Zdravotné centrum LaSalus v areáli Polikliniky Tehelná, Bratislava:

• ambulancia všeobecného lekárstva,
• očná ombulancia.

LaSalus zamestnáva približne 40 odborníkov, lekárov a špecialistov a výber z jeho aktuálnych referencií zahŕňa také významné podniky a inštitúcie, ako je napr. Volkswagen Slovakia, Doprastav, E.ON IS, Union Poisťovňa, Slovenská záručná a rozvojová banka, Auto-impex a mnoho ďalších.

Pre viac informácií o najmladšom členovi WBA Holdingu a pre získanie kontaktných údajov v prípade záujmu o konzultáciu alebo o vypracovanie nezáväznej cenovej ponuky na výkon PZS vo vašej firme alebo organizácii, kliknite, prosím, na www.lasalus.eu, prípadne zavolajte na infolinku: +421 2 3241 0400.

Seniorville tiež na Facebooku!

Po nejakom čase nečinnosti sme znova oživili stránku Seniorville na Facebooku. Jeje adresa je jednoduchá: www.facebook.com/Seniorville!

Vopred vám ďakujeme, že sa stanete jej fanúšikmi označením "Páči sa mi to" a to priamo na stránke na Facebooku, alebo klikom na túto ikonku:

CompanyArt na Facebooku s novou adresou

Milí priaznivci nášho charitatívneho projektu CompanyArt, dnešným dňom nájdete CompanyArt na Facebooku na novej, skrátenej adrese: www.facebook.com/CompanyArt . Ďakujeme za doterajšiu priazeň a tešíme sa na našich nových fanúšikov! ("I like it" / "Páči sa mi to", pochopiteľne :-) )

Aktuálna výstava v minigalérii CompanyArt

V minigalérii CompanyArt na Palisádach 33 v Bratislave prebieha aktuálne výstava mladého slovenského výtvarníka Mareka Jurčiaka. Ak nemáte cestu k nám do CompanyArt, vystavené obrazy si môžete pozrieť aspoň na fanpage CompanyArtu na Facebooku, stačí klik na TÚTO linku.

Hľadáme umelcov!

Pred nedávnom sme vám predstavili náš charitatívny projekt CompanyArt, zameraný na podporu umenia, vzdelávania, športu a rozvoja osobnosti.

CompanyArt funguje tak, že sa pokúšame získavať zdroje hlavne dvoma spôsobmi: hľadáme darcov, ktorí náš projekt podporia - a to sú hlavne naši priatelia zo sveta biznisu, ale i osobní priatelia a druhý významný spôsob je taký, že hľadáme umelcov, ktorí vedia vytvoriť obrazové dielo, fotografie, literárne dielo, hudobné dielo, či filmové dielo, CompanyArt podporí vydanie tohto diela (kniha, CD, DVD) alebo umožní jeho vystavenie v CompanyArt minigalérii, podporí jeho predaj či distribúciu a takto vytvorený zisk použije na charitatívne ciele. V tomto prípade sa umelec vzdá autorského honoráru a CompanyArt uhradí priame náklady na výrobu či spracovanie diela (vydanie knihy, vydanie CD, vydanie DVD, náklady na umelecký materiál a podobne). Náklady znižujeme i tým, že CompanyArt je súčasne vydavateľstvo a nakladateľstvo, a teda neplatíme za služby tretím stranám.

Sme v začiatkoch a dnes chystáme akýsi "edičný plán", rozprávame sa s ľudmi a hľadáme ľudí, ktorí majú pripravené niečo, čo by radi vydali - knihy, hudbu, filmy, alebo majú diela, ktoré by radi vystavili - obrazy, 3D objekty, knihy, audio-vizuálne diela. Ak patríte medzi nich, prosím ozvite sa nám - či už mailom vo forme moje meno.priezvisko zavináč wbaholding.eu, alebo cez našu FanPage na Facebooku.

No a tak trocha aj očakávame, že sa stanete našim fanúšikom. Na to stačí jeden klik:


Martin Hantabál, predseda správnej rady WBA Holding