Nedávno som trocha zmúdrel, pretože sa mi dostalo do uší pre mňa predtým neznáme slovo: satisficing. Hovoril mi o ňom môj známy, mali to v rámci nejakého seminára na škole a tá teória o tom výraze sa mi veľmi zapáčila, pretože som s niečím takým vnútorne stotožnený.
Toto slovo je novotvar, ktorý vznikol spojením anglického satisfy (naplniť, uspokojiť) a suffice (postačovať).
Takže čo to je: wikipédia to definuje úplne exaktne a pekne, ide o stratégiu, pri ktorej sa snažíme robiť veci akurát tak dobre, aby to stačilo a nerobiť veci dokonale, nehľadať do nekonečna optimálne riešenia. To znamená hľadať také riešenia, ktoré zaručujú splniť definované kvalitatívne či kvantitatívne kritériá i na úkor toho, že nie sme celkom presvedčení o tom, že to čo robíme je najlepšie možné riešenie.
Áno, s tým som stotožnený. Lebo aby sme sa hýbali dopredu, nemôžeme mať ambíciu všetko robiť dokonale, to sa zamotáme do svojej túžby po dokonalosti. Ale naozaj máme mať prísne definované, čo postačuje na to, aby sme boli na trhu úspešní a súčasne aby sme vedeli, kde je ideál dokonalosti daného produktu či služby a postupne, pokiaľ máme príležitosť, sa k tomu ideálu blížiť. To je ten proces, kontinuita, na ktorú sa v našich firmách stále odvolávame. Zlepšovanie, uvedomenie si možností v súčasnosti a v budúcnosti.
Filozoficky to zodpovedá procesu, ktorý sa snažíme aplikovať; ja ho sám pre seba nazývam 5xI: identification, idea, investor, implementation, improvement.
O ňom napíšem onedlho.
Martin Hantabál, predseda správnej rady WBA Holding
Prihlásiť na odber:
Zverejniť komentáre (Atom)
Príspevky
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára